Zrejme, neexistuje veľa typov lietadiel, ktoré by sa na leteckom dni nejakým symbolickým gestom dokázali odvďačiť divákom za ich búrlivý potlesk. Jedným z mála typov lietadiel, ktoré to dokážu, je stíhací bombardér F4U, ktorý sa našim divákom predstavil na leteckom dni v roku 2010. 

Toto lietadlo, známe pod menom Corsair, prekvapilo mnohých divákov tým, že po vystúpení a rolovaní späť na stojisko pomaly sklopilo krídla (teda ich veľkú časť) nahor. Možno sa pýtate, aký význam má toto konštrukčné riešenie, ktoré je technicky náročné i drahé. U „suchozemských“ lietadiel je takéto riešenie skutočne prakticky nanič. Položme si otázku, v akých situáciách by takéto sklápanie krídiel prinášalo výhodu. 

Keďže sklopením časti krídiel sa zmenší pôdorysná plocha, ktorú lietadlo zaberá, lietadlá so sklopnými krídlami sa uplatnia tam, kde je taká plocha vzácna ako soľ –  no a to sú, pokiaľ ide o letectvo, najmä lietadlové lode, teda ich letová paluba a „podzemné“ hangáre. 

Palubné lietadlá so sklopnými krídlami sa využívali najmä v období druhej svetovej vojny.

Lietadlo typu F4U Corsair (korzár) začala americká firma Vought vyvíjať už v roku 1938 a prvý prototyp po prvý raz vzlietol v máji 1940. Do služieb námorníctva sa prvé stroje dostali v roku 1942. Corsair bol veľmi úspešným lietadlom, ktoré sa vyrábalo v mnohých rôznych verziách. Do Košíc priletel „korzár“ verzie F4U-4, vyrobený v roku 1945 pod výrobným číslom 9149. V súčasnosti patrí lietadlo do flotily The Flying Bulls a lieta s rakúskou poznávacou značkou OE-EAS. 

Zo základných technických údajov možno spomenúť dĺžku (10.26 m), rozpätie krídiel (12,50 m) a maximálnu vzletovú hmotnosť (6 350 kg). Na pohon lietadla slúži hviezdicový motor Pratt Whitney s úctyhodným maximálnym výkonom 1 770 kW, čo postačuje na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 718 km/h. Môžeme ešte spomenúť, že do konca výroby v roku 1963 bolo vyrobených 12 571 lietadiel Corsair.

Text a foto

Rado Mlýnek