Cestujúci, ktorí často lietajú z Európy na východné pobrežie USA či naopak, už zväčša vedia, že cesta smerom na západ trvá znateľne dlhšie než cesta späť do Európy. Tento rozdiel v dobe letu je spôsobený tým, že nad Atlantikom existuje oblasť tzv. dýzového prúdenia vzduchu (bežne užívaný anglický termín je jetstream), v ktorej vietor, fúkajúci zo západu na východ, dosahuje rýchlosť nad 100 km/h. Nie je však zvláštnosťou ani rýchlosť okolo 200 km/h, ba výnimočne aj viac. Ak sa dopravné lietadlo, smerujúce povedzme z New Yorku do Londýna, dostane do tohto prúdenia, je vetrom takpovediac poháňané a jeho rýchlosť voči zemi sa zvýši približne o rýchlosť vetra.

Tak sa stáva, že lietadlo, ktorého vzdušná rýchlosť (voči vzduchu) je povedzme 900 km/h, letí voči povrchu Zeme rýchlosťou 1 100 km/h i viac - tým sa výrazne skráti doba letu. Pri nedávnom vetristom počasí, ktoré v menšej miere zasiahlo aj nás, bola v jednej časti jestreamu nad Atlantikom nameraná rýchlosť vyše 400 km/h.

Posádka jumba (lietadlo typu B747) spoločnosti British Airways, letiaceho v noci z 8. na 9. februára z New Yorku do Londýna, využila tento jetstream tak, že chvíľami letelo ich lietadlo rýchlosťou až 1 327 km/h. To je zdanlivo viac než je rýchlosť zvuku, ale opäť si treba uvedomiť, že ide o rýchlosť voči povrchu Zeme – voči vzduchu v jadre jetstreamu letelo britské jumbo obvyklou rýchlosťou. Výsledkom tejto nečakanej „podpory“ vetrom bolo to, že britské jumbo absolvovalo let z Kennedyho letiska v New Yorku na londýnske letisko Heathrow za rekordne krátky čas 4 h 56 min – približne toľko trvá cesta vlakom z Košíc do Bratislavy.

Jumbo  pristálo v Londýne o 80 minút skôr ako bol plánovaný prílet. Jumbo tým prekonalo doterajší rekord, ktorý časom 5 h 13 min vytvorilo lietadlo spoločnosti Norwegian. Britský Boeing 747 sa tak stal najrýchlejším subsonickým (podzvukovým) lietadlom na trati New York – Londýn, pričom absolútny rekord patrí nadzvukovému lietadlu Concorde, ktoré túto trať absolvovalo v roku 1996 za dve hodiny 53 minút.

Rado Mlýnek